Ak sa človek snaží získať schopnosť sústrediť sa v každej chvíli, získava tým čoraz jemnejší cit pre to, čo sa páči Bohu. Predošlé sebauspokojenie uvoľňuje miesto vedomiu, že nie všetko v nás je dobré, takže hľadáme spôsob, ako by sme to mohli zmeniť. Vtedy objavujeme, že tá zmena nenastane ľahko. Preto sa cítime čoraz nepatrnejší, pokorní, trpezliví a zhovievaví k trieske v oku blížneho, lebo vieme, ako ťažko sa vyťahuje brvno z vlastného oka. Nakoniec sa učíme znášať seba samých v neúprosnom svetle Božej prítomnosti, a tiež sa úplne odovzdávať Božiemu milosrdenstvu, pretože iba ono pozná nás a naše sily. sv. Terézia Benedikta od Kríža